Psychický teror na Slovensku sa stupňuje,chýba zákon

Autor: Mário Micenko | 24.6.2013 o 17:57 | (upravené 24.6.2013 o 19:59) Karma článku: 12,02 | Prečítané:  2070x

Francúzko, 2013. Jacqueline hrdo kráča bulvárom a kamennou dlažbou sa ozýva jej pevný krok. Na jej tvári sa konečne po roku objavil úsmev. Jedinečnosť tohto okamihu si vychutnáva plným priehrštím...Už nekráča so sklonenou hlavou, ale pozerá priamo pred seba a v srdci ju hreje pocit zadosťučinenia. Konečne sa to pre ňu skončilo. Súd jej dal za pravdu. Je hrdá na seba aj na svoju krajinu, v ktorej už niekoľko rokov platí samostatný antimobbingový zákon s trestnou sankciou odňatia slobody až na dva roky. Bola totiž obeťou psychického teroru na pracovisku. Každodenná šikana v práci bola neúprosná a tvrdá. Zákon na ochranu zamestnancov však tiež. Už sa nemusí báť chodiť do práce... Otočí sa a ešte raz na chvíľu spočinie zrakom na budove súdu, kde sa vo vetre trepoce štátna vlajka jej krajiny. Chvíľu na ňu hľadí a potom jej pošle vzdušný bozk. „Merci", povie potichu, akoby sama pre seba. Slovensko, 2013. Magda prichádza domov z práce. Vyčerpaná si ľahne na posteľ. Chvíľu ako paralyzovaná pozerá do stropu a v hlave sa jej odvíja nekonečný každodenný príbeh. Počuje výčitky svojej šéfky, ktorá ju každodenne ponižuje pred kolektívom.

 

Zadáva jej viac práce ako ostatným. Nikdy ju nepochváli, aj keď má výsledky. Keď ostatným prideľuje odmeny, na ňu akosi vždy zabudne. Stále si ju predvoláva k sebe do kancelárie, kde sa jej snaží vysvetliť, že je veľkou neschopnou nulou. V práci sa jej záhadne stratí nedokončený projekt, prípadne sa jej počítač pokazí práve vo chvíli keď z neho potrebuje vytiahnuť nejaké údaje... Na pracovisku vládne strach a každý sa bojí o prácu. Šéfka premyslene vypúšťa „zaručené správy" o prepúšťaní. Na zamestnancov to pôsobí ako bič. Každý skloní hlavu a v tichosti sa pozerá na jej utrpenie. Magda sa postaví a zhltne zopár tabletiek. Pozrie sa na seba do zrkadla a kruhy pod očami jej ihneď pripomenú jej bezsenné noci. Jej sebavedomie je na dne. Psychika v koncoch. Trpí tým nielen ona, ale aj manžel a jej deti. A pri tom sa to všetko začalo tak nevinne, keď sa verejne na pracovnej  porade zastala svojej kolegyne, ktorej šéfka neoprávnene dala výpoveď. A to nemala robiť...

Na Slovensku neexistuje samostatný zákon, ktorý by priamo riešil šikanu na pracovisku. Slovenský pracujúci si podľa našich zákonodarcov, nezaslúži takúto právnu ochranu. Veď načo aj. Správny zamestnanec je predsa taký, ktorý bude držať hubu a krok. Veď načo by mal byť chránený? Čo ak by nám náhodou nejakého šéfa na Slovensku na základe samostatného antimobingového zákona posadili do chládku?! No treba nám to? Ako by sme k tomu na Slovensku prišli, že nejaký Janko z Horných Levároviec, ktorého už roky na pracovisku šikanujú by sa domáhal právnej ochrany?!

Čo tam po tom, že samostatné antimobingové zákony nájdeme okrem Francúzka a Nemecka aj v Poľsku, ba dokonca takýto zákon na ochranu pred psychickým terorom na pracovisku prijalo aj Srbsko?!

Ale nechajme filozofovanie a  poďme priamo k veci. Ako je to v súčasnosti na Slovensku?

Ak má niekto pocit, že sa stal obeťou šikany zo strany nadriadeného, prípadne zo strany kolektívu, môže použiť tento postup.

V prvom rade by sme mali vychádzať zo zásady rovnakého zaobchádzania, ktorá patrí medzi základné prvky európskeho i slovenského práva. Jedná sa teda o zásadu zákazu diskriminácie v pracovno-právnych vzťahoch. Je preto neprípustné, aby ktokoľvek tieto práva určené zákonníkom práce zneužíval na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu, alebo na škodu svojich zamestnancov. Mobbing a Bossing môžeme preto považovať zároveň aj za obťažovanie a násilie na pracovisku zo strany zamestnávateľa voči zamestnancovi. Zamestnanec by mal na svoju obhajobu využiť zákon č. 365/ 2004 Z.z. zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých predpisov ( antidiskriminačný zákon ) a Zákonník práce, antidiskriminačný zákon (§ 2 ods. 1), Článok 2 Zákonníka práce, § 13 ods. 3.

Aký postup zvoliť ?

1.      Upozorniť vedúcich zamestnancov, že ich konanie pokladáte za šikanovanie

2.      Obrátiť sa na odbory

3.      Informovať inšpektorát práce, http://www.safework.gov.sk/

4.      Upovedomiť organizácie, ktoré priamo šikanovanie na pracovisku riešia vo svojej agende. Sú to: Slovenské národné stredisko pre ľudské práva http://www.snslp.sk/ ,

OZ Práca a vzťahy  http://www.pracaavztahy.sk/kontaktna-adresa-oz-pav/,Verejný ochranca práv  http://www.vop.gov.sk/, Nové školské odbory/ pre členov NŠO sa uplatňuje právna ochrana podľa stanov/ http://www.nso.sk/

5.      Podať žalobu na súd/ organizácie uvedené v bode 4, po preskúmaní prípadu sú schopné Vás právne zastupovať a taktiež sformulovať podanie/

 

Na záver by som chcel upozorniť, že je potrebné si viesť denník, kde je nanajvýš žiaduce, aby si osoba, ktorá sa stala obeťou šikany na pracovisku detailne zapisovala všetky formy psychického násilia na nej páchané. Poznámky by mali obsahovať skutočný opis udalostí, nemal by chýbať dátum, čas, miesto a svedkovia, ktorí by mohli na súde vypovedať v jej prospech.

 

Nedá mi však nepripomenúť, že slovenské súdy s prípadmi šikany na pracovisku ešte nemajú dostatočné skúsenosti. Napriek tomu sa už viacerým obetiam mobbingu  podarilo vyhrať súdny spor so zamestnávateľom.

 

Tak hlavu hore a veľa šťastia!

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?